........... Cervus ...........

                                                                                                    Jelenia Ruja

 

  Ruja jeleňov  nastáva v druhej polovici septembra a trvá do polovice októbra. V miernejších polohách sa ruja začína skorej, pričom vo vyšších polohách , v horách neskoršie. Skoršie sú rujné silnejšie jelene, neskoršie jelene slabšie. Jelene pohlavne dospievajú a nastupujú do ruje až v druhom roku svojho života. I jelenice sú v tomto veku už pohlavne dospelé. Jelene telesne dospievajú až v treťom roku svojho života. V období ruje jelene  vyhľadávajú svoje rujoviská, ktoré určujú jelenice svojím pobytom v tomto období. Na rujoviská prechádzajú jelene často celé desiatky kilometrov. Obyčajne bývajú ich rujoviskami staršie porasty alebo lúčky a iné voľnejšie miesta. Sprievodným  javom rujného jeleňa je ščernate miesto na bruchu okolo pohlavného údu - tzv. čierna škvrna. Rujný jeleň si počína veľmi lomozne, divo odhrabáva mach i zem, parohami ryje do zeme a bije do stromov. Hlavný jeleň sa zmocňuje čriedy jeleníc a odháňa, čiže odbíja od nej slabších sokov, pričom zavracia rozptyľujúce sa jelenice. Blízko takýchto čried zdržujú sa tzv. bočné jelene a využívajú každú príležitosť, aby sa zmocnili niektorej jelenice v čase, keď hlavný jeleň odháňa sokov alebo pári sa s niektorou jelenicou. Priebeh ruje a počet jeleníc , ktoré sa v nej zúčastňujú, závisí od stavu jelenej zveri, od pomeru pohlavia a od vekového zastúpenia jeleňov. Pri zásahoch často rujného jeleňa smrtelňe ubodá silnejší, šikovnejší súper alebo škodník. Výnimočne sa stáva i to, že sa dva bojujúce jelene navzájom zahákujú parohami, a tak zahynú. V období ruje sa jelene ozývajú mocným hlasom - ručaním, ktoré niekedy pripomína bučanie rozzúreného dobytka. Ručanie staršieho jeleňa je o 1,5 až o 2 tóny hlbší a jeho oá sa blíži k uó, kým pri ručaní mladších jedincov prechádza tento hlasový prejav trochu do é. Odhad veku jeleňov  podľa hĺbky hlasu je však nespoľahlivý. Ručanie má rozličné hlasové zafarbenie a výraznosť. Inak sa ozýva jeleň hladajúci jelenicu, inak vtedy, keď už ovládol ako víťaz čriedu jeleníc, inak vtedy ked sa vyhráža súperovi, a inak vtedy, keď od jeleníc zaženie svojho soka- víťazné ručanie. Ruja môže byť hlasná alebo tichá. Jej priebeh značne závisí od pomeru pohlavia a od počasia. Prajeme všetkým poľovníkom i nepoľovnikom krásne a nezapomenuteľné zážitky z tohtoročnej ruje......

 

                                                                                                                                                                                                   

                                                                                                                                                                                                                    admin - M. Š.

 

 

 

                                                                                                   Čas lovu kačíc......

 

   

  Logickou príčinou migrácií divých kačíc po nástupe ochladenia je zamŕzanie vodných plôch a minimalizovanie potravných zdrojov v biotopoch, kde rozmanité druhy hniezdia a vyvádzajú mláďatá. Z európskych krajín vedú hlavné trasy smerom do Stredomoria a Afriky. V jarnom období nastáva opačná situácia, keď sa v mesiacoch marec a apríl vracajú sťahovavé druhy naspäť na sever a severovýchod, aby tu strávili vegetačné obdobie. Približne týmto spôsobom možno jednoducho charakterizovať princíp migrácií. Aj tu môžeme však prirodzene zaznamenať výnimky, a to napríklad v dôsledku neštandardných klimatických podmienok v zimnom období. Uvedený faktor vytvára predpoklady pre čiastočné pozastavenie migračného ťahu a niektoré „exotické“ druhy kačíc sa následne môžu dlhšiu dobu zdržovať v priebehu zimného obdobia aj v našich podmienkach. Odlet môže prípadne ovplyvňovať synantropizácia divých kačíc, čiže ich zdržovanie sa v blízkosti miest a ľudí, kde sú v mnohých prípadoch aj pravidelne kŕmené.

Porovnaní vývoja odstrelu
  Pri porovnaní vývoja odstrelu od roku 1968 po súčasnosť badať najmä v ČR stúpajúci trend. Na Slovensku bolo v roku 1968 ulovených 14 771 a v Českej republike 91 979 divých kačíc. V roku 2004 bol na Slovensku vykázaný odstrel v množstve 19 817, v Českej republike 327 700. V priebehu sledovaného obdobia bolo dosiahnuté maximum na Slovensku 29 946 ks v roku 1977, v Českej republike 341 708 kusov v roku 2001. Vyššie odstrely v Českej republike súvisia s veľkým množstvom vypúšťaných umelo odchovaných divých kačíc a vyššou úrovňou starostlivosti. V prepočte na 1 km₂ územia sa najviac divých kačíc v Európe loví v Dánsku (23,24 ks) a v Holandsku (12,46 ks). Na Slovensku sa loví ročne okolo 0,34 ks na 1 km₂, v Českej republike 4,16 ks na 1 km₂. Z hľadiska počtu ulovených kačíc na jedného poľovníka má prvenstvo Holandsko s 17,2 ks (aj vplyvom skutočnosti, že divé kačice sú jednou z mála zveri, ktorú možno ešte podľa legislatívy v Holandsku loviť), Česká republika 3 ks, Slovensko 0,4 ks a priemerne najmenej kačíc, v rámci sledovaných krajín, uloví poľovník v Írsku (0,3 ks).

Lov divých kačíc v európskych krajinách
  V mnohých európskych krajinách povoľuje legislatíva lov viacerých druhov divých kačíc. Nakoľko je výskyt jednotlivých druhov z regionálneho pohľadu rozdielny, riešia to napríklad v jednotlivých spolkových krajinách Nemecka a Rakúska rozdielnymi právnymi predpismi upravujúcimi podmienky lovu jednotlivých druhov tak, že v krajinách s vysokým výskytom toho ktorého druhu je tento povolený loviť. Takýmto spôsobom sa napríklad v spolkovej krajine Berlín loví iba kačica divá a naproti tomu v krajine Baden-Württenberg sa popri tomto druhu loví tiež k. ostrochvostá (ostralka štíhlá), k. hvízdavá (hvízdák eurasijský), k. chrapkavá (čírka obecná), chochlačka morská (polák kaholka), chochlačka vrkočatá (polák chocholačka), chochlačka sivá (polák velký), turpan čierny (turpan černý) a turpan tmavý (turpan hnědý). Ide o riadenie polovníctva regionálnym manažmentom, ktorý zohľadňuje miestne podmienky. Podobná situácia je v Rakúsku, keď predpisy na úseku poľovníctva v Tirolsku povoľujú loviť iba kačicu divú a vo Viedni sú legálne lovené takmer všetky druhy divých kačíc. Predpisy opäť zohľadňujú rozmanitosť a početnosť miestnej avifauny.
Na Slovensku je možné podľa Vyhl. č. 230/2001 Z. z. loviť iba kačicu divú. Obmedzenie lovu iba na jeden druh kačice nie je známe ani z jednej z okolitých krajín susediacich so Slovenskom. Podľa sledovaní z obdobia posledných 10 rokov dosahuje chochlačka sivá (polák velký) v oblasti juhozápadného Slovenska a najmä v podunajskom regióne početnosť, ktorá by umožňovala jej zaradenie medzi lovené druhy, a to bez ohrozenia jej výskytu. Na Slovensku bolo v oblasti Dunaja napríklad v januári v roku 1999 sčítaných 13 709 zimujúcich jedincov. Dunaj predstavuje štátnu hranicu medzi Maďarskom a Slovenskom. Na pravom brehu v Maďarsku je povolené uvedený druh loviť a pritom sa jedná o tie isté migrujúce populácie, ktoré sa premiestňujú celým územím slovensko-maďarského Podunajska. Zvyšujúce sa stavy uvedeného druhu vzbudzujú záujem aj z epizootologického aspektu najmä ak je celoročne chránený, bez účinných mechanizmov regulovania stavov. V Českej republike je možné na rozdiel od situácie na Slovensku loviť tri druhy.

 

 

 

 

 

Jesenné spoločné poľovačky sú tzv. vyvrcholením poľovníckej sezóny. Takéto spôsoby poľovania sú náročné na organizáciu a vyžadujú si skúsenosti a dokonalú prípravu. Kolektívne poľovačky sa majú vopred pripraviť, lebo sa na nich zúčastňujú viacerí poľovníci, sú spojené s výdavkami a preto ich treba organizovať tak, aby sa počas nich dosiahol čo najvačší úspech. Častokrát sa jedná aj o prezentáciu revíru pred  pozvanými hosťami. 

  Počas prípravy na spoločnú poľovačku by si mal poľ. hospodár najskôr preisť časť revíru v ktorej by chcel poľovačku zrealizovať, určiť koľko pohonov sa vykoná, ako sa bude postupovať, aby sa využil čas čo najhospodárnejšie. Ďalej treba určiť, kde bude prestávka na občerstvenie a kde sa poľovačka skončí. Počas obchôdzky sa musí určiť približný počet strelcov, honcov a prispôsobiť k tomu aj poľovne upotrebitelných psov.

Organizátor by mal mať aj situačný náčrtok pohonov (hlavne pre hostí).

  Na kolektívne poľovačky sa poľovníkom posielajú  pozvánky, v ktorých musí byť uvedený dátum, čas a miesto zrazu a na akú zver sa bude poľovať. Keď sa účastníci poľovačky zídu, jej vedúci ju musí otvoriť privítaním nastúpených strelcov a honcov, pričom oznámi na akú zver sa bude poľovať a na akú sa nesmie. Po privítaní vedúci poľovačky vysvetlí, akým spôsobom sa bude poľovať a vysvetlí tiež signály, ktoré sa budú používať.

  Po privítaní sa strelci rozostavia buď podľa vylosovania alebo podľa určenia vedúceho poľovačky. Pri kruhovkách idú domáci strelci ako prvý na ľavú i pravú stranu, aby kruhový pohon dokonale obkolesili. Pri rozostavovaní strelcov treba určovať pozície tak aby boli raz na lepších postoch a raz na horších, treba brat ohľad aj na hosťí. Pri rozostavovaní musí vedúci poľovačky upozorniť strelcov kde bude zraz po ukončení pohonu, kadial sa pohybujú honci strelci a kam sa môze strieľať.

  Keď sa poľovačka skončí, nasleduje zoraďovanie ulovenej zveri podľa poľovníckych zvyklostí, tzv výrad. Býva to veľmi pekný záver dňa, lebo pri výrade sa zídu všetci, čo sa na poľovačke zúčastnili: strelci i honci. Pri zoraďovaní ulovenej zveri vedúci poľovačky oznámi výsledok lovu podľa jednotlivých druhov zveri, poďakuje sa hosťom, honcom a oznámi, kde bude tzv. posledný kruh. Je zvykom, že jeden z hostí sa poďakuje usporiadaťeľom poľovačky. Pekným zakončením vyradu je halali lesníc.

 

                                                                                                                                                                                                                    admin: V.J